चतुर्थः खण्डः
१1
अथ य आत्मा स सेतुर्विधृतिरेषां लोकानामसम्भेदाय नैतꣳ सेतुमहोरात्रे तरतो न
जरा न मृत्युर्न शोको न सुकृतं न दुष्कृतꣳ सर्वे पाप्मानोऽतो
निवर्तन्तेऽपहतपाप्मा ह्येष ब्रह्मलोकः ॥ १ ॥
atha ya ātmā sa seturvidhṛtireṣāṃ lokānāmasambhedāya naitam̐ setumahorātre tarato na
jarā na mṛtyurna śoko na sukṛtaṃ na duṣkṛtam̐ sarve pāpmāno'to
nivartante'pahatapāpmā hyeṣa brahmalokaḥ || 1 ||
२2
तस्माद्वा एतꣳ सेतुं तीर्त्वान्धः सन्ननन्धो भवति विद्धः सन्नविद्धो
भवत्युपतापी सन्ननुपतापी भवति तस्माद्वा एतꣳ सेतुं
तीर्त्वापि नक्तमहरेवाभिनिष्पद्यते सकृद्विभातो
ह्येवैष ब्रह्मलोकः ॥ २ ॥
tasmādvā etam̐ setuṃ tīrtvāndhaḥ sannanandho bhavati viddhaḥ sannaviddho
bhavatyupatāpī sannanupatāpī bhavati tasmādvā etam̐ setuṃ
tīrtvāpi naktamaharevābhiniṣpadyate sakṛdvibhāto
hyevaiṣa brahmalokaḥ || 2 ||
३3
तद्य एवैतं ब्रह्मलोकं ब्रह्मचर्येणानुविन्दन्ति तेषामेवैष
ब्रह्मलोकस्तेषाꣳ सर्वेषु लोकेषु कामचारो
भवति ॥ ३ ॥
tadya evaitaṃ brahmalokaṃ brahmacaryeṇānuvindanti teṣāmevaiṣa
brahmalokasteṣām̐ sarveṣu lokeṣu kāmacāro
bhavati || 3 ||
इति चतुर्थखण्डभाष्यम् ॥
iti caturthakhaṇḍabhāṣyam ||