चतुर्दशः खण्डः
१1
आशा वाव स्मराद्भूयस्याशेद्धो वै स्मरो मन्त्रानधीते कर्माणि कुरुते
पुत्राꣳश्च पशूꣳश्चेच्छत इमं च लोकममुं चेच्छत
आशामुपास्स्वेति ॥ १ ॥
āśā vāva smarādbhūyasyāśeddho vai smaro mantrānadhīte karmāṇi kurute
putrām̐śca paśūm̐ścecchata imaṃ ca lokamamuṃ cecchata
āśāmupāssveti || 1 ||
२2
स य आशां ब्रह्मेत्युपास्त आशयास्य सर्वे कामाः समृध्यन्त्यमोघा हास्याशिषो
भवन्ति यावदाशाया गतं तत्रास्य यथाकामचारो भवति य आशां
ब्रह्मेत्युपास्तेऽस्ति भगव आशाया
भूय इत्याशाया वाव भूयोऽस्तीति तन्मे भगवान्ब्रवीत्विति ॥ २ ॥
sa ya āśāṃ brahmetyupāsta āśayāsya sarve kāmāḥ samṛdhyantyamoghā hāsyāśiṣo
bhavanti yāvadāśāyā gataṃ tatrāsya yathākāmacāro bhavati ya āśāṃ
brahmetyupāste'sti bhagava āśāyā
bhūya ityāśāyā vāva bhūyo'stīti tanme bhagavānbravītviti || 2 ||
इति चतुर्दशखण्डभाष्यम् ॥
iti caturdaśakhaṇḍabhāṣyam ||