प्राणं देवा अनु प्राणन्ति । मनुष्याः पशवश्च ये । प्राणो हि भूतानामायुः ।
तस्मात्सर्वायुषमुच्यते । सर्वमेव त आयुर्यन्ति । ये प्राणं ब्रह्मोपासते ।
प्राणो हि भूतानामायुः । तस्मात्सर्वायुषमुच्यत इति । तस्यैष एव शारीर
आत्मा । यः पूर्वस्य । तस्माद्वा एतस्मात्प्राणमयात् ।
अन्योऽन्तर आत्मा मनोमयः । तेनैष पूर्णः । स वा एष
पुरुषविध एव । तस्य पुरुषविधताम् । अन्वयं पुरुषविधः । तस्य यजुरेव
शिरः । ऋग्दक्षिणः पक्षः । सामोत्तरः पक्षः । आदेश आत्मा । अथर्वाङ्गिरसः
पुच्छं प्रतिष्ठा । तदप्येष श्लोको भवति ॥ १ ॥
prāṇaṃ devā anu prāṇanti | manuṣyāḥ paśavaśca ye | prāṇo hi bhūtānāmāyuḥ |
tasmātsarvāyuṣamucyate | sarvameva ta āyuryanti | ye prāṇaṃ brahmopāsate |
prāṇo hi bhūtānāmāyuḥ | tasmātsarvāyuṣamucyata iti | tasyaiṣa eva śārīra
ātmā | yaḥ pūrvasya | tasmādvā etasmātprāṇamayāt |
anyo'ntara ātmā manomayaḥ | tenaiṣa pūrṇaḥ | sa vā eṣa
puruṣavidha eva | tasya puruṣavidhatām | anvayaṃ puruṣavidhaḥ | tasya yajureva
śiraḥ | ṛgdakṣiṇaḥ pakṣaḥ | sāmottaraḥ pakṣaḥ | ādeśa ātmā | atharvāṅgirasaḥ
pucchaṃ pratiṣṭhā | tadapyeṣa śloko bhavati || 1 ||